Architektka Nikoleta Slováková: Sebestačný dom točiaci sa za slnkom a ďalšie experimenty

Čtvrtý díl seriálu o úspěšných účastnících architektonického projektu Český ostrovní dům (ČOD) představuje Nikoletu Slovákovou.

Nikoleta Slováková vystudovala architekturu u profesora Petra Hájka, jehož ateliér se věnuje experimentálním a vizionářským projektům. Nadále s ním spolupracuje v jeho architektonické kanceláři Petr Hájek ARCHITEKTI a na fakultě architektury na doktorském stupni.

Spolu se svým týmovým kolegou Tomášem Vaněčkem porušila Nikoleta Slováková téměř všechna pravidla architektonické soutěže Český ostrovní dům. Porotě tato odvaha ale nakonec zaimponovala, a tak ve velké konkurenci projekt energeticky soběstačného domu otáčejícího se za sluncem získal třetí místo. „Jednalo se o architektonicko-technickou hříčku, která byla promyšlená do posledního detailu. To jsme museli ocenit,“ vzpomíná Pavel Podruh z projektu ČOD.

Nikoleto, pořád ve svých návrzích porušujete pravidla? Co na to klienti?

Architekti dokážu poradiť s možnosťami a vytvoriť ucelený plán v priebehu zakázky - kam by to malo smerovať a vytičiť potrebné ciele. Myslím, že by sa hranice pri zadaniach projektov mali definovať len rámcovo. Klienti by si mali architektov, hlavne pri stavbách individuálneho bývania vyberať podľa ich prací, mysleniu a vzájomnej sympatie. Takže, áno. Preferujem individuálny prístup v návrhu a rada podmienky upravujem pokiaľ v tom vidím potenciál. Skvelý mi príde prístup či zadanie klienta : „Milujem knihy. Navrhnite mi dom!“ To úplne stačí. Detaily sa doupravia v priebehu.

Vizualizace projektu Český ostrovní dům - Dům Slunečnice - varianta 1, Autoři: Slováková / Vaněček

Axonometrie projektu Český ostrovní dům - Dům Slunečnice - varianta 2, Autoři: Slováková / Vaněček

Naučila jsem se myslet „out of the box“

Jaký příběh má návrh domu otáčejícího se za sluncem?

V Českém ostrovnom dome nám išlo skôr o poetickú predstavu. Urobili sme si z toho domu hračku. Možno sme intuitívne cítili, že by to mohlo byť akcepotované. Vlastne si až teraz uvedomujem, že sme tam použili princíp, ktorý popisujem. Energeticky sebestačný dom – Dom čo sa točí za slnkom. Veľmi veľa nám celý ten návrh dal, pretože keď sme začali tak sme ani len netušili do čoho sme sa pustili. Pomohlo nám veľa ľudí, či už Monika Radová pri návrhu interiéru alebo konzultácia vo firme Enerfis kam sme na začiatku prišli s úplne nelogickou variantou energetického riešenia. Tam som si uvedomila, že spolupráca so všetkými profesiami je veľmi dôležitá.

Ráda se zabýváte experimentálními a vizionářskými projekty. Máte pár příkladů? Nějaká realizace?

V magisterskom stupni som sa dostala pod vedenie prof. Petra Hájka, ktorý sa týmto projektom venuje už niekoľko rokov, Všetky projekty, ktoré som pod jeho vedením v škole absolvovala mi priniesli určitú slobodu v návrhu. Ale tá sloboda bola daň za veľké množstvo práce, pretože u takéhoto typu zadania neviete kam smerujete a nemáte s ním skúsenosť. Naučilo ma to myslieť „out of the box“ a pokúsiť sa hľadať iné riešenia ako sú tie typické. Venovali sme sa projektom ako napr. Guggenheimovo muzeum do Salzburgu, ktoré bolo celé zakopané v podzemí. Ďalej kúpelný komplex do Mariánskych Lázní navrhnutý tak, aby pomocou vybranej metódy doplnil čo bolo v lokalite narušené. Využili sme tu ako vstupný parameter do zadania strom a jeho umiestnenie v parku. Tiež by som do toho zaradila aj moju diplomovú prácu Mesto na koľaji - Negrelliho viadukt, kde som pracovala so železnicou ako s osou v projekte. Táto skúsenosť ma priviedla k tomu, že by som chcela naďalej zostať na akademickej pôde.

Aj samotná kancelária Petra Hájka sa experimentu v architekture venuje. Ja som súčasťou jeho týmu od roku 2016 . Sem by som zaradila projekty ako návrh Lávky Holešovice – Karlín kombinovanej s prívozom, Kaplnku J. Nepomuckého a ďalšie.

Projekt lázeňského komplexu v Mariánských Lázních na parcele ARNIKA (Fakulta architektury ČVUT – ateliér Hájek), Archiv Nikoleta Slováková

Projekt Guggenheimovho muzea v Salzburgu (Fakulta architektury ČVUT – ateliér Hájek), Archiv Nikoleta Slováková

Chtěla jsem ukázat, že i bariéra se dá využít

Povíte nám víc o své práci na Negrelliho viaduktu?

Negrelliho viadukt je najstarší železničný most v Prahe. Rekonštruuje sa a znova by sa naň mali vrátiť vlaky v roku 2020. Je to spojka - spája Holešovice s Florencom, Karlínom. Samotný viadukt má omnoho väčší potenciál ako byť len mostom. Priemyselná doba začala mestá na dlhé vzdialenosti zošívať železnicou a tá sa vo svojom okolí stala bariérou. Ja som mojou prácou chcela ukázať, že tá na prvý pohľad bariéra sa dá využiť. Navrhla som na most vlakový prívoz, ktorý pendluje medzi Holešovicami a Karlínom v kombinácii s bežnou vlakovou dopravou a začala som nad, pod a vedľa viaduktu umiestňovať objekty (v mojom prípade : pavilony pre súčasné umenie), ktoré sú spojené železnicou. Každý pavilon má svoju zastávku, môžete tam vystúpiť a íst do konkrétnej budovy alebo len zísť po schodisku /výťahom dole do mesta. Každý z týchto pavilonov je zároveň strojom, ktorý potrebuje na svoju obsluhu a zásobovanie železnicu. Majú v sebe zabudované zdvíhacie plošiny, výťahy,.. bez ktorých by nefungovali tak ako majú. A preto sme ten projekt nazvali Mesto na koľaji. Práca na témata spojovania, bariér a lineárnych miest ma zaujíma, preto v tom pokračujem ďalej na doktorskom stupni na FA ČVUT.

Jaký je rozdíl mezi tím, co jste se dozvěděla ve škole a mezi každodenní realitou architekta?

Uvedomila som si, že je niekoľko typov architektov. Je dôležité si asi na začiatok definovať čo architektúra pre koho znamená, pre mňa je jazyk, ktorý sa dá čítať, odraz doby a spoločnosti, nie je o tom postaviť čo najviac trendy stavbu – je to neskutočná zodpovednosť nie len voči jednotlivcovi ale i spoločnosti. V praxi ako architekt musíte vedieť viesť skupinu ľudí, ktorá s vámi spolupracuje do zdárneho konca. To sa na školách neučí. Príde mi, že je veľmi doležité ako a kam sa mladý architekt po škole dostane do práce, pretože tou praxou začne získavať skúsenosti a začne byť odborníkom na konkrétny druh, s ktorým sa stretne a bude to rozvíjať a formovať ďalej.

Model projektu Město na koleji – Negrelliho viadukt, Praha, Archiv Nikoleta Slováková

Záběr na projekt Město na koleji – Negrelliho viadukt, Praha. Archiv Nikoleta Slováková

Možno v ďalej budúcnosti vôbec domy nebudú

Jaké jsou vaše plány? Co bude Nikoleta Slováková dělat za 5 let?

Mám niekoľko snov, uvidíme či sa mi podaria zrealizovať. V pracovnej sfére by som rada dokončila doktorské studium, možno vydala knižku alebo napísala pár článkov ako výstupov z práce, ktorej sa na ČVUT venujem, bola by som rada ak by to bolo nie len tu ale i v zahraničí. Rada spolupracujem na zaujímavých projektoch, tak dúfam, že sa podaria dokončiť tie na ktorých pracujem a že prijdu ďalšie.

Jak myslíte, že moderní energetické technologie mohou změnit architekturu jako takovou?

Samotná architektúra v kombinácii s technológiami či už energetickými alebo inými sa ako taká sa nezmení. Pretože požiadavky, ktoré máme na život sú stále rovnaké. Domy budú viac strojmi a budú nám uľahčovať život. Energetická sebestačnosť je veľmi doležitá ale dáva zmysel vo väčšej mierke, či už v otázkach šetrenia vody, úspory energie alebo ekologického komunitného života , kde sú ľudia súčasťou celej myšlienky uržiteľnosti. V širšom kontexte ak sa pozrime ako robotika ovplyvňuje život, technológiami a výkumami dokážeme vyvíjať nové materiály a s nimi môžu prísť nové formy a hmotové riešenia. Ale na to aby sa zmenila architektúra musel by sa zmeniť náš životný štýl. Možno v ďalej budúcnosti vôbec domy nebudú.

Seriál Český ostrovní dům

3. díl seriálu ČOD: Architekt Martin Stark přišel se soběstačnými zemními domy nové generace

2. díl seriál ČOD: Architekt a projektant Daniel Brýda má nezávislost v krvi

1. díl seriál ČOD: Architekt Vojtěch Lichý a jeho nezávislý dům na baterky

Titulní fotografie: Petra Krejčí